Pozitivní myšlení…tak trochu jinak

Pozitívne myslenie sa na začiatku možno zdalo ako dobrý nápad, ktorým sa dali vyriešiť problémy. No možno ste netušili, že môže mať aj temné stránky. Podľa brazílskeho šamana Rudá Iandé má pozitívne myslenie mnohé temné stránky a nepomáha nám žiť zmysluplné a naplňujúce životy.
Určite vám niekto niekedy povedal, že všetko, čo musíte spraviť, je len myslieť pozitívne a vaše problémy sa stratia, ako lusknutím prstov. Určite vám niekto povedal, že ak budete pozitívne myslieť a predstavíte si všetky vaše plány a sny, nakoniec sa splnia. Určite vám niekto povedal, že by ste mali myslieť pozitívne, pretože inak váš život bude prázdny a smutný. No na 100% vám nikto nepovedal, že pozitívne myslenie má aj svoje temné stránky.

Pozitívne myslenie sa stalo súčasťou života mnohých ľudí, a to hlavne vďaka množstvu motivačných publikácií, ktoré zaplavili kníhkupectvá. Samozrejme, hľadať vo svojom živote motiváciu nie je nič zlé, no všetkého veľa škodí.
Podľa brazílskeho šamana Rudá Iandé má pozitívne myslenie mnohé temné stránky a nepomáha nám žiť zmysluplné a naplňujúce životy.

pixabay.com

Zameriate sa na silu svojich myšlienok a zmeníte svoju realitu – zákon, ktorý našťastie nefunguje

Tisíce motivačných kníh opakujú tú istú mantru stále dokola: ,,Zmeňte svoje myslenie, zmeníte svoje životy.“ Ak by však tento mýtický zákon, čo si pozitívnym myslením predstavím, to budem mať, fungoval, potrebovali by sme omnoho väčší Hollywood pre všetky tie vysnené hviezdy a tisíce nových ostrovov pre všetkých tých vysnených milionárov.

Jeden z veľkých problémov je, že na našej planéte nie je dostatok zdrojov na splnenie snov novej generácie kúzelníkov, ktorí si všetko vyčarujú mávnutím pozitívneho myslenia.

Avšak netreba sa zbytočne strachovať, že naša Zem sa pod váhou všetkých tých pozitívne mysliacich ľudí zlomí. Veriť na silu pozitívneho myslenia je novodobá verzia viery v Mikuláša. Každý predsa musí uznať, že je pritiahnuté za vlasy, aby sa naše sny stali realitou, hneď po tom, čo si spravíme zoznam vecí, ktoré chceme a hľadeli naň s pozitívnymi myšlienkami. Jednoducho nemôžeme čakať, že nám vesmír zaklope na dvere a tie veci nám daruje. Tak to nefunguje.

Pozitívne myslenie tvrdí, že nám dáva kľúče k vytúženej budúcnosti obyčajným predstavovaním si, že to, čo chceme, už máme. A týmto spôsobom pritiahneme všetko, čo potrebujeme priamo z vesmíru. Má to však len 2 „drobné“ háčiky – je to vyčerpávajúce a neúčinné.

pixabay.com

Pozitívne myslenie nás učí ignorovať naše pravé pocity

To, čo pozitívne myslenie skutočne a veľmi účinné robí, je to, že nás učí ignorovať naše pravé pocity a vytvára tunelové videnie. Prinúti nás vlastne zamknúť svoje vedomie do bubliny, kde existuje len naše „vyššie ja,“ ktoré sa vždy usmieva, je plné lásky a šťastia, je atraktívne a nezastaviteľné.

Život uprostred tejto bubliny je možno zaujímavý a príjemný, no je krátkodobý, pretože po určitom čase naša bublina praskne. Lebo zakaždým, kedy sme sa nútili byť pozitívne naladení, v našom vnútri rástla negativita. Negatívne myšlienky a pocity môžme potlačiť alebo poprieť, no nikdy nezmiznú.

Život je plný výziev a čelenie týmto výzvam je často spúšťačom rôznych emócií, ako je napríklad smútok, hnev alebo strach. Snažiť sa vyhnúť všetkému, čo považujeme za negatívne a trvať len na pozitívnych myšlienkach je nesprávne.

Keď popierame naše pravé pocity, má to rovnakú váhu, ako keby sme si neustále hovorili: ,,Si zlý. Si len tieň. Nemáš tu byť.“ V našej mysli si týmto spôsobom postavíme stenu a naša duša sa rozdelí na dve časti. Keď si nakreslíme čiaru medzi tým, čo je dobré, čo je zlé, medzi tým, čo sme ochotní akceptovať, a čo nie, jedna naša časť toto rozdelenie odmietne. A začne utekať od jej pôvodného celku, od nášho tieňa.

Je to dlhá a vyčerpávajúca cesta, ktorá so sebou prináša veľa chorôb, depresiu a úzkosť. Tak veľmi sa snažíme byť šťastní, no čím viac sa snažíme, tým viac frustrovaní sme. A frustrácia a vyčerpanosť sú prvými krokmi k depresii.

Sme stále viac a viac frustrovanejší, pretože nedosahujeme tie archetypy, ktoré nám predáva Hollywood. Z nášho neustáleho boja proti nášmu pravému ja sme už vyčerpaní a sme sklamaní, pretože sa nedokážeme vyrovnať s našimi skutočnými povahami. A v tomto boji nám pozitívne myslenie výrazne nepomáha.

pixabay.com

A nakoniec skončíme vo vojne so svojím vlastným ja

Môžeme stráviť zvyšok života v občianskej vojne s naším vlastným podvedomím. Alebo môžeme pripustiť, že sme ľudská bytosť a naučiť sa prijať celé spektrum našej ľudskosti. Musíme prestať deliť naše myšlienky a pocity na negatívne a pozitívne. Veď kto kedy rozhodol, čo je negatívne a čo pozitívne? Kto povedal, že musíme medzi našimi emóciami kresliť hrubú čiaru, ktorá ich rozdeľuje na zlé a dobré?

V našom vnútornom svete nemôžme kresliť čiary, stavať steny a škatuľkovať naše pocity a myšlienky. Dokonca aj tie najviac potláčané emócie majú v našich životoch dôležité miesto. Napríklad smútok nám pomáha odhaliť súcit, hnev nás podporuje v prekonaní našich hraníc a neistota môže spomaliť vývoj, čo je v mnohých prípadoch pre nás skôr prínosom ako stratou.

Namiesto toho, aby sme nekonečne bojovali s našim vedomím, by sme mali výzvy a emócie, ktoré nás v živote niekedy prekvapia, využiť pre vlastný prospech.

pixabay.com

,,Prichádzajú sa ku mne liečiť ľudia v slzách, zúfalo túžiaci zbaviť sa strachu, aby sa stali rýchlejšie úspešnými.“

Rudá Iandé sa ľuďom, ktorí si prídu po jeho radu, snaží pomôcť. No nie je to vždy ľahké, pretože ľudia často nepočúvajú.
Myslíme si, že úspech je akýsi druh oázy, v ktorej môžeme konečne oddychovať bez strachu z neviditeľných monštier alebo neúspechu. Ibaže tá oáza je každým krokom, ktorým sa k nej približujeme, len fatamorgánou. A na to sa nás snaží Rudá Iandé upozorniť.

Jeho rada pre všetkých ľudí, túžiacich po úspechu, je, aby robili presný opak pozitívneho myslenia. Aby sa na pár chvíľ uzavreli do svojej hlavy a predstavili si ten najhorší možný scenár, ich najväčší strach. Aby si predstavili, že to, čo nikdy nechceli dopustiť, sa stalo.

Akonáhle si uvedomia, že sa môže stať skutočne čokoľvek, ich strach prestane byť bubákom pod posteľou. A potom zistia, že aj keď niekoľkokrát padnú na samotné dno, vždy nájdu spôsob, ako sa dostať späť na nohy. Poučia sa zo svojich chýb, využijú svoje skúsenosti, stanú sa múdrejšími a v konečnom dôsledku aj schopnejšími splniť si svoje sny.

Už viac nebudú poháňaní pocitom nedostatku, môžu si začať naplno užívať život a nechať svoju kreativitu rozkvitať. Uvedomia si, že všetku tú silu, ktorú plytvali na svoje strachy, môžu využiť na postavenie reality, ktorú tak chceli.

pixabay.com

Mali by sme prijať kontrast našich životov

Musíme veriť v kontrast života. Keď prijeme celé spektrum toho, čím sme, vrátane smútku, hnevu a neistoty, všetku tú energiu, ktorú sme využívali na boj proti týmto emóciám, budeme môcť plno využiť pre pohodlné žitie a kreatívne myslenie. Rovnaké množstvo energie ako v pozitivite sa skrýva aj v tom, čo často nazývame negativitou alebo zlým tieňom.

Emócie sú čistou životnou silou a naším jediným spôsobom, ako plne pristúpiť k nášmu vedomiu a pochopiť ho. Sú povolením priechodu všetkých emócií, bez rozdielu na to či sú „zlé,“ alebo „dobré.“ Áno, bude medzi ne patriť bolesť, smútok a hnev, no rovnako aj láska, nadšenie a radosť. Naše emócie si časom nájdu prirodzenú rovnováhu a tá je miliónkrát lepšia, ako ich rozdeľovanie.

My, na prvý pohľad obyčajné ľudské bytosti, sme jednoducho nenapraviteľní rojkovia. Sme schopní dosiahnuť mnohých snov počas nášho žitia, no je nemožné, aby sme si splnili naozaj všetko, čo si vysnívame. Omnoho dôležitejšie, ako snaha splniť čo najviac cieľov predtým, ako zomrieme, je uvedomiť si, akým spôsobom žijeme teraz.

S nejakým tým uvedomením sa a so zmyslom pre humor, môžeme plne prijať samého seba a žiť plnohodnotný život s dušou. Na druhých koncoch našich poňatí toho pozitívneho a negatívneho je krása, akási tajuplnosť a čaro skutočného bytia, ktoré si zaslúži byť vážené a oslavované.

To jednoducho musíme pochopiť, inak nikdy nebudeme schopní žiť pohodlný život.

A práve aj v tomto momente je nám pochopenie k dispozícii.